Obec Pravotice je malá obec na Slovensku v okrese Bánovce nad Bebravou v regióne Horná Nitra. Nachádza sa približne 7 km od Bánoviec nad Bebravou. Obec susedí s katastrálnymi územiami Nedašovce, Rybany, Ostratice, Dolné Naštice, Bánovce nad Bebravou a Brezolupy. Obcou preteká Pravotický potok pritekajúci pri obci Livina do rieky Bebravy, ktorá patrí do povodia rieky Nitra. Pravotický potok má dĺžku 6,8 km a je potok v severnom výbežku Podunajskej nížiny, prevažne v juhovýchodnej časti okresu Bánovce nad Bebravou. Na dolnom toku vytvára hranicu medzi okresmi Bánovce nad Bebravou na pravom a Partizánske na ľavom brehu, oblasť ústia leží už v okrese Partizánske. Je to ľavostranný prítok Bebravy, meria 6,8 km a je tokom V. rádu. Bebrava je rieka na západnom Slovensku, preteká územím okresov Bánovce nad Bebravou a Topoľčany. Je to pravostranný prítok Nitry, je tokom IV. rádu. Má dĺžku 47,2 km, plochu povodia 634 km² a priemerný prietok 2,3 m³/s v ústí (Práznovce). Bebrava je vrchovinovo-nížinným typom rieky. Pramení v Strážovských vrchoch, v podcelku Zliechovská hornatina, na juhozápadnom svahu Židovho vrchu (878,2 m n. m.) v nadmorskej výške cca 770 m n. m., na území obce Čierna Lehota. Plocha povodia rieky Bebrava je 634 km². Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1232. Počet obyvateľov je 309 (ku dňu 31. 12. 2014) a hustota obyvateľstva je 50,08 obyv/km².

Katastrálne územie Pravotice patrí do povodia rieky Nitra. Nitra je tokom III. rádu s celkovou plochou povodia 4501 km², čo predstavuje 28,3 % plochy povodia Váhu. Najvyšší bod povodia je vrchol Vtáčnika s výškou 1 346 m n. m. a najnižší v mieste ústia vo výške 108 m n. m., čo predstavuje výškový rozdiel 1 238 m. Obcou preteká Pravotický potok (hydrologické poradie 4-21-11-182) pritekajúci pri obci Livina do rieky Bebravy, ktorá patrí do povodia rieky Nitra. Pravotický potok má dĺžku 6,8 km a je potok v severnom výbežku Podunajskej nížiny, prevažne v juhovýchodnej časti okresu Bánovce nad Bebravou. Na dolnom toku vytvára hranicu medzi okresmi Bánovce nad Bebravou na pravom a Partizánske na ľavom brehu, oblasť ústia leží už v okrese Partizánske. Je to ľavostranný prítok Bebravy, meria 6,8 km a je tokom V. rádu. Na juhovýchodnej hranici katastri sa nachádza vodná nádrž Brezolupy časť Jerichov. Vodná nádrž s možnosťou rybolovu, občerstvenia a ubytovania. Nachádza sa na riečke Hydina medzi obcami Brezolupy, Pravotice a Vysočany v juhovýchodnej časti okresu Bánovce nad Bebravou.

Reliéf územia je hlavným diferenciačným faktorom krajinnoekologických procesov. Reliéf podmieňuje rozptyl a sústreďovanie odtoku vody, odnos a akumuláciu pôdnej hmoty, vytváranie eróznych rýh. Z hľadiska geomorfologických pomerov katastrálne územie Pravotice sa rozprestiera na geomorfologickej jednotke Bánovská pahorkatina. Katastrálne územie Pravotice sa vyznačuje pahorkatinným typom terénu. Najvyššia nadmorská výška je 268 m n.m., najnižšia 198 m n.m. Priemerný sklon územia je 3,59 [°] (6,3%). Priemerná dĺžka svahu je 166,2 [m].

Pravotice sú malá obec s minimom pamiatok historickej hodnoty. Na jej území je jediný historický objekt. Barokový kostol Panny Márie z 18 storočia, v 19 storočí prestavaný a upravený okolo roku 1902. Kostol je jednoloďový s mierne zaobleným uzáverom presbytéria, pristavanou sakristiou, vstavanou vežou. Priestory sú zaklenuté pruskou klenbou, na západnej strane je situovaný drevený organový chór. Fasády sú hladké priečelie so štítom, strecha zakončená stanovou strieškou.

Obec Pravotice je napojená prostredníctvom štátnej cesty III triedy na európsku cestu E/572, ktorá začína v Trenčíne a končí v Žiari nad Hronom. Cesta III. Kategórie prechádza priamo obcou a na túto cestu sa napája sieť miestnych komunikácií. Cesta III kategórie prechádzajúca obcou sa napája v obci Rybany na cesta II triedy č. 592. V súčasnosti sa začína s výstavbou novej rýchlostnej cesty R2, ktorá povedie v koridore cesty I/50 od štátnej hranice s Českou republikou po diaľničnú križovatku Košice – juh. Cez Kataster obce Pravotice budú budované 2 úseky: Ruskovce-Pravotice a Pravotice-Dolné Vestenice. Prvý úsek bol dobudovaný v roku 2018.